NOVINKY

LOBING KONTRA KORUPCIA

26.08.2017, 12:09

V tomto článku sa budem venovať lobingu a to nielen z dôvodu plánovaných legislatívnych zmien, ale aj vzhľadom na to, že si ho mnohí zamieňajú s korupciou.

Formálnu reguláciu lobingu doteraz zaviedlo iba niekoľko moderných demokracií. Najrozšírenejšou definíciou lobingu je snaha ovplyvniť výsledok politických procesov a rozhodnutí v prospech súkromného záujmu. Súkromný záujem môžeme vidieť v niekoľkých oblastiach: ekonomické záujmy (spoločnosti a korporácie), profesionálne záujmy (napr. odbory, komory) a záujmy (občianskej) spoločnosti (napr. environmentálne skupiny).

Podľa wikipedie: Lobing (iné názvy: lobovanie, loby, staršie: lobbing, lobbovanie, lobby; z anglického lobbying) je v užšom zmysle proces ovplyvňovania zákonodarcov, ministrov a iných štátnych úradníkov, prípadne hospodárskych subjektov, záujmovými/ná­tlakovými skupinami presadzujúcimi spoločný záujem (tzv. loby) s cieľom dosiahnuť nejaké rozhodnutie/čin, v širšom zmysle boj/propagovanie práv určitej skupiny vôbec. Príslušný systém opierajúci sa o lobovanie resp. úsilie o (stále) lobovanie resp. stav (stáleho) lobovania sa nazýva lobizmus (staršie lobbizmus).

Snaha a motivácia Lobistov je teda zrejmá, ale Lobisti teda často ako protihodnotu ponúkajú politikom cennú spätnú väzbu a dôležité informácie o jednotlivých oblastiach, čím získava výhody aj „druhá strana“.

Na to, aby sme na lobizmus mohli pozerať ako na niečo, čo je legitímne a nie je za hranou zákona ako napr. korupcia, je potrebné mať nielen existujúcu právnu úprava lobingu vo forme zákona (u nás sa stále pripravuje) ale aj vedieť aká je reálne zaužívaná prax v zahraničí, upraviť povinnosť registrácie lobistov, zadefinovať prípustné spôsoby, ktorými sa lobisti môžu kontaktovať s verejnými činiteľmi, čo všetko musia o sebe nahlásiť a zverejniť, zaviesť samotný účinný systém kontroly lobingu a tiež sledovať jeho reálne dopady.

Pravidlá, ktoré sa stanovia v zákone o lobingu musia byť aj právne vymožiteľné a z toho titulu aj rešpektované.

Iba málo krajín má formálne pravidlá lobingu ošetrené zákonom. V krajinách, ktoré majú lobing formálne regulovaný, sa rozsah úpravy značne líši. Niektoré štáty majú legislatívu, ktorá lobing upravuje, veľmi podrobnú, stanovujúcu kto je lobista, akým spôsobom a za akých podmienok môže vykonávať svoju činnosť a ako musí príslušné orgány a verejnosť informovať o tejto činnosti. Iné štáty zase stanovujú iba kódexy správania lobistov či povinnosť registrácie. Zrejme najďalej, čo sa týka úpravy lobingu sú v USA a Kanade, v Európe v Poľsku, Slovinsku a Maďarsku. Spoločným znakom legislatívy v týchto krajinách, týkajúcej sa lobingu je zavádzanie povinných registrov lobistov alebo záujmových skupín a zavedenie etických kódexov. V iných krajinách nie je síce legislatívne prijatý konkrétny zákon o lobingu, ale majú úpravu kontaktu verejných činiteľov s lobistami vymedzenú v iných zákonoch, alebo majú zaužívané isté postupy, akými prebieha kontakt so zástupcami záujmových skupín. Ide hlavne o Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Írsko. V niektorých krajinách ako napríklad vo Veľkej Británii sa rozhodli ísť na to inou cestou, rozhodli sa zverejňovať nie registre lobistov, ale stretnutia samotných poslancov s potenciálnymi zástupcami organizácií, ktoré mali záujem na ovplyvňovaní politických výsledkov. Existujú však registre záujmových skupín, ktoré sa nachádzajú v Dolnej snemovni. "Poslanci musia zverejniť mená klientov alebo poradenských firiem, s ktorými majú osobné prepojenie, ako aj všetky vonkajšie príjmy za činnosť, ktorú vykonávajú ako členovia parlamentu. Bližšie sa jednotlivými najzaujímavejšími úpravami lobingu vo vybraných krajinách budem zaoberať v ďalších článkoch.

Naproti lobingu je korupcia v našom zákonodarstve upravená zákonom a to Trestným zákonom v ôsmej hlave, treťom diele. V praxi však mnohé netušia, že sa ich správanie sa voči verejným činiteľom, už môže byť samotným trestným činom korupcie. V zmysle Trestného zákona Objektívna stránka tohto trestného činom spočíva v konaní páchateľa, ktorý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok. Obstaranie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa veci všeobecného záujmu, teda s plnením verejných úloh (rozhodovanie orgánov verejnej moci, prípadne činnosti, ktoré môžu toto rozhodnutie ovplyvniť, či záujem na riadnom fungovaní orgánov verejnej moci), ako aj činností pri uspokojovaní záujmov fyzických osôb a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb (k tomu porovnaj R 16/1988). Ide teda o plnenie úloh, na riadnom a nestrannom plnení ktorých má záujem celá spoločnosť (k tomu porovnaj NR 3 Tdo 4/2008) alebo určitá sociálna skupina.

Je teda pre bežného človeka veľmi ťažké pochopiť, čo ešte nie je vec všeobecného záujmu a čo už áno. Ide o veľmi tenkú líniu zákona, ktorú mnohí nevedomky prekročia. Málokto si uvedomuje, že korupčným činom je aj neoprávnené poskytnutie výhody, teda nielen poskytnutie akéhosi hotovostného úplatku. Pritom za neoprávnenú výhodu sa dá považovať aj to, ak majiteľ fitness centra ponúkne úradníkovi úradu vydávajúceho rozhodnutia, týkajúce sa všeobecného záujmu, napr. permanentku na cvičenie v jeho fitness centre.

Možno by sa bolo treba zamyslieť aj nad úpravou zákonov, nielen týkajúcich sa lobingu ale aj samotného trestného zákona, aby bol „čitateľný“ nielen pre právnikov ale aj pre bežných ľudí, ktorí by už po bežnom prečítaní nemuseli hľadať judikáty, čo ešte je vec všeobecného záujmu a čo už nie. Čo je dovolené a čo už je prekročenie zákona, pretože pod vec všeobecného záujmu sa dnes dá schovať v podstate čokoľvek.

Na zamyslenie je aj, či môže byť úplatkom napríklad poďakovanie lekárovi po úspešnej operácii, kde sa lekár choval nadštandardne a zachránil život alebo zdravie. Ak mu po takejto úspešnej operácii dám fľašku dobrého vína, je to korupcia? Morálne určite nie. Ale podľa platnej legislatívy zrejme áno. Morálne by to bolo korupciou, ak by som mu túto fľašku dal alebo sľúbil vopred, teda nešlo by o poďakovanie po úkone. K tejto téme sa ešte vrátim v ďalšom článku, kde sa zamyslím aj nad výškou trestov za korupciu a zmysluplnosti vysokých trestov za takéto nenásilné trestné činy.

Autor: Ing. Branislav Raninec